Svätý ruženec bol zložený z modlitby Otče náš, anjelského pozdravu Zdravas Mária a z meditácie tajomstiev Ježiša a Márie. Je to prvá modlitba a pobožnosť veriacich, ktorá sa užívala od apoštolov a učeníkov po veky vekov až dodnes. Svätý ruženec ako ho teraz poznáme v jeho forme a metóde, bol vnuknutý jeho Cirkvou až keď ho dala sv. Panna roku 1214 sv. Dominikovi k obráteniu albigénskych bludárov a hriešnikov.
Sv. Dominik, inšpirovaný Duchom Svätým, poučený sv. Pannou i vlastnou skúsenosťou, zvyšok svojho života kázal svätý ruženec príkladom i živým slovom. V mestách i dedinách, pred veľkými i malými, pred vzdelanými i neučenými, pred katolíkmi i bludármi. Svätý ruženec, ktorý sa denne modlil, bol pred kázňou jeho prípravou a po kázni jeho zaľúbenou schôdzkou.
Ako všetky veci, tiež najsvätejšie, keď jednotlivo závisia na vôle ľudí, podliehajú zmenám. Netreba sa diviť, že bratstvo svätého ruženca vo svojej prvotnej horlivosti vytrvalo po svojom ustanovení len asi sto rokov až upadlo skoro do zabudnutia. Tiež zloba a závisť démona bezpochyby mnoho prispeli k zanedbaniu ruženca - zastaviť prúd Božích milostí, ktoré táto pobožnosť priťahovala na svet. Napokon Božia spravodlivosť postihla všetky kráľovstva Európy roku 1349 najhroznejším morom, ktorý sa šíril. Zasiahol Taliansko, Nemecko, Francúzko, Poľsko, Uhorsko a skoro všetky tieto krajiny (boli zničené), že zo sto ľudí ostal nažive sotva jeden. Po tomto Božom biči nasledovali ďalšie dva: flagelantský blud a nešťastná schizma v roku 1376.
Potom, čo z Božieho milosrdenstva tieto biedy prestali, sv. Panna nariadila bl. Alanovi de la Roche z rádu sv. Dominika z konventu Dinan v Bretónsku, obnoviť staré bratstvo svätého ruženca. Onen blahoslavený otec začal pracovať na tomto veľkom diele v roku 1460. Zvlášť potom, ako mu jedného dňa podal náš Pán Ježiš Kristus vo sv. Hostii, keď slúžil sv. omšu, ako to sám uvádza:
Hovorí mu Ježiš Kristus: „Ty ma ešte raz križuješ!“
„Ako, Pane?“, odpovedal blahoslavený celkom zdesený.
„To sú tvoje hriechy, čo ma križujú. Radšej by som bol ukrižovaný ešte raz, ako vidieť môjho Otca (Boha) urážaného hriechmi, ktoré si kedysi páchal. A ty ma križuješ ešte raz, pretože máš poznanie i to, čo je nevyhnuté ku kázaniu ruženca mojej Matky, aby si poučil i vymanil nejednu dušu z hriechu. Zachránil by si ich a prekazil veľké zlá a nekonáš to. Si vinný hriechmi, ktorých sa dopúštajú.“ odpovedal mu Ježiš.
Tieto strašné výčitky pohli bl. Alana neustále kázať ruženec.
Od čias, keď sv. Dominik zaviedol túto pobožnosť až do roku 1460, keď ju bl. Alan de la Roche z príkazu neba obnovil, nazýval sa žaltárom Ježišovým a sv. Panny, lebo obsahuje toľko Anjelských pozdravov, koľko obsahuje Dávidov žaltár žalmov.
Ruženec - koruna z ruží
Odvtedy, čo bl. Alan de la Roche obnovil túto pobožnosť - hlas ľudu, ktorý je Božím hlasom jej dal meno ruženec, čo značí koruna z ruží. Zakaždým, keď sa modlíme ruženec, kladieme na Ježišovu a Máriinu hlavu korunu zo 153 bielych ruží a 16 červených ruží z raja, ktoré nikdy nestratia ani svoju krásu ani svoj lesk. Sv. Panna schválila a potvrdila meno ruženec, keď viacerým zjavila, že jej prinášajú toľko príjemných ruží, koľko Zdravas Mária odriekajú k jej úcte a toľko korún z ruží, koľko odriekajú ružencov.
Brat Alfonz Rodriguez zo Spoločnosti Ježišovej sa modlieval svoj ruženec s takou vrúcnosťou, že videl často pri každom Otče náš, vychádzať zo svojich úst červenú ružu a pri každom Zdravas Mária bielu ružu.
Kroniky sv. Františka rozprávajú, že jeden mladý rehoľník mal chvályhodný zvyk modliť sa každý deň pred jedlom korunku sv. Panny. Jednoho dňa však korunku vynechal. Zvonili k večeri, tak prosil predstaveného o dovolenie sa ho modliť skôr, než pôjde k stolu. S dovolením odišiel do svojej izby, no akosi sa omeškal. Predstavený poslal rehoľníka, aby ho privolal. Ten ho našiel v izbe, celého prežiareného nebeským svetlom a sv. Pannu s dvomi anjelmi vedľa neho. Anjeli brali ruže, ktoré mu vychádzali z úst, keď sa modlil a kládli jednu po druhej na hlavu sv. Panny, ktorá mala z toho radosť. Sv. Panna nezmizla, dokiaľ sa korunku nedomodlil. Pätnásť desiatkov ruženca je veľká koruna a päť desiatkov je malá korunka.
Dobrodenie svätého ruženca
Svätý Ľudovít Mária Grignion z Montfortu nám vo svojej knihe Obdivuhodné tajomstvo presvätého ruženca odhaľuje mnohé dobrodenia modlitby svätého ruženca, pre našu dušu, ale aj duše našich blízkych.
„Aby som vás ešte viac oduševnil k tejto pobožnosti veľkých duší, dodám, že ruženec odriekaný s meditáciou tajomstiev“:
- nás nebadane povznáša k dokonalejšiemu poznaniu Ježiša Krista
- naše duše očisťuje od hriechu
- činí nás víťazmi nad všetkými nepriateľmi
- uľahčuje nám praktizovanie čností
- zapaľuje nás láskou Ježiša Krista
- obohacuje nás milosťami a zásluhami
- obohacuje nás z čoho splatiť všetky naše dlhy voči Bohu i ľuďom
- napokon nám získava od Boha všetky druhy milostí
Obdivuhodné tajomstvo presvätého ruženca - Svätý Ľudovít Mária Grignion de Montfort
